en sk

história

Z dejín našej MO SRZ

Po skončení 2.svetovej vojny

sa proces obnovy netýka len hospodárskej, ale aj spoločenskej oblasti. Nariadením SNR boli v roku 1945 rozpustené všetky spolky, teda aj Podtatranský rybársky spolok. V r. 1946 všetky rozpustené rybárske spolky si mohli podať žiadosti o nové zariadenie. Prvým predsedom novozriadeného spolku bol Ján Dérer, podpredsedom Imrich Haas a tajomníkom Ferdinand Benkovič. Boli zvolení na ustanovujúcom valnom zhromaždení 30.apríla 1946. Tento dátum je vznikom súčasnej MO SRZ v Liptovskom Hrádku. V r.1951 bol Podtatranský rybársky spolok premenovaný na Ľudový rybársky spolok. Predsedom sa stal Jozef Lehotský, podpredsedovia p.Trnovský a p.Hodro , tajomníkom riaditeľ Vyššej lesníckej školy Ján Kováč, pokladníkom p.Pagáč, prednosta hrádockej železničnej stanice, revízor p.Neubauer. Po prvýkrát boli stanovené zásady pre rybolov na vodách spolku. Na Váhu sa mohlo loviť 1x do týždňa, na Belej 2x, bol stanovený maximálny počet ulovených rýb, začiatok a koniec rybárskej sezóny , denná doba lovu.

Vynikajúca spolupráca, pretrvávajúca dodnes, bola s ďalšími rybárskymi organizáciami v Liptove pôsobiacimi v Lipt. Mikuláši a Ružomberku. Napr. Mikuláš v rámci výpomoci na zarybňovanie revírov, dodal v tomto období Hrádku 60 000ks pstruhovej mlade, Ružomberok 25 000ks pstruhovej a 50 000ks mlade lipňovej. Vyčistil sa rybník pod Skalkou, opravilo rybochovné zariadenie v parku lesníckej školy. Napr. v r.1955 liaheň vyprodukovala 160 000ks násady pstruha potočného , 20 000ks pstruha dúhového , 240 000ks lipňa. Hospodármi v tomto období boli p.Štecko , Antoška, Benkovič. Spolok má v tomto čase 113 členov.

 

V r. 1958

bola veľká povodeň – najviac bola postihnutá Račková. V r. 1961 je zo strany lesníckej školy vypovedaná zmluva o nájme za liaheň rýb v dôsledku technickej a botanickej úpravy parku. Obraz o kvalite vody v tom čase na revíroch obhospodarovaných hrádockými rybármi si môžeme urobiť na základe výsledkov celoštátnej súťaže o výlov na export. V r.1962 sa vylovilo 69,5kg rakov, a organizácia sa umiestnila na 1.mieste v kraji a na 3. mieste v rámci Slovenska. O rok neskoršie sa vylovilo 94kg rakov. V Dovalovci a v potôčickoch na Mostkoch nad Pribylinou sa nimi len tak hemžilo. Dnes po nich ani chýru ani slychu!

 

V r. 1964

veľká voda zmarila úsilie hrádockých rybárov o rekonštrukciu rybníkov na Maši. Ďalšie pokusy rybárov o výstavbu rybníkov na Maši definitívne ukončilo negatívne stanovisko Pamiatkového ústavu. Aj pokus o vybudovanie rybníkov v Lipt. Petre v r.1970 bol zastavený pre výstavbu diaľnice.

 

V r. 1965

bol založený krúžok mladých rybárov, viedli ho Marian Hubka a Ľudovít Kurpas (od r.1982 až do r.2002 aj predseda MO SRZ).V r. 1967 bol vytvorený krúžok výrobcov umelých mušiek. Venovalo sa mu 18 členov, viedli ho Ján Lehotský, Ľudovít Kurpas, Ján Bajtoš, Rudo Rukavica a Ing.Bohuslav Jurík. V r. 1969 v dôsledku organizačných zmien zmenil sa aj názov organizácie na dodnes platný Slovenský rybársky zväz, Miestna organizácia Liptovský Hrádok.

Výrazný rozvoj pretekárskej činnosti nastal po r, 1979. Športovo –technickú komisiu viedol p. Vlkolinský a jej členmi boli Gustáv Erhardt, Pavel Kováč, Viliam Druska, Valér Brejcha. O pozdvihnutie práce s mládežou sa zaslúžili Ondrej Halahija a Jozef Štepita.

V love rýb udicou na umelú mušku sú Hrádočania špecialisti. Mená Vlkolinský, Gera, Halahija, Kornokovič, Jozef a Braňo Lehotský, Kurpas, Fógel, Kalata, Krakovský, Žiška , vzbudzovali oprávnený rešpekt. Nehovoriac už o tých, ktorí reprezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta: v r.1986 a 1987 Ján Šebestyen, r.1995 až 2008 ing.J.Trnka, J.Bartko a v r. 2003 Vladimír Surovček.

V pamäti hrádockých rybárov s vďakou zostáva aj bývalý dlhoročný predseda MO Pavol Peresta ( 1974 – 1982) a najmä Pavol Kováč, ktorý dlhé roky pracoval ako hospodár a má leví podiel na súčasnej úrovni rybárskej organizácie v Lipt.Hrádku. Ako jej predseda nás opustil po tragickej autonehode v r.2003.

 

Do marca r.2018

viedli organizáciu predseda Ing.Stanislav Jančuška, podpredseda Ing.Ján Kubek, tajomník Vlastimil Martan/Dezider Šagát a hospodár Ľubomír Krakovský, ktorí vykonali veľa kvalitnej práce pri riadení MO SRZ Liptovský Hrádok a starostlivosti o naše revíry, za čo im patrí veľké poďakovanie.

Súčastnému výboru MO: predsedovi Ing. Ľudevítovi Kurpasovi, podpredsedovi Ing. Peterovi Pajerchinovi, tajomníkovi Ing. Richardovi Brodskému, hospodárovi Bc. Tomášovi Messerschmidtovi a taktiež ostatným členom výboru prajeme pri práci na rozvoji rybárstva v Lipt.Hrádku veľa chuti, odhodlania a úspechov.