Na rieke Belá prebehol v lete necitlivý protipovodňový zásah, ktorý významne zmenil profil a samotné koryto tejto prekrásnej Slovenskej rieky.
Po požiadavke od MO SRZ Liptovský Hrádok zameranej na sekretariát Rady SRZ s návrhom riešenia problému a po dohode predsedu Ľudevíta Kurpasa s ichtyológom SRZ pre stredné Slovensko Richardom Štenclom, sme dňa 18.10.2018 vykonali inventarizačný prieskum zameraný na porovnanie lokalít zasiahnutých údržbou toku s lokalitami, kde práce neprebiehali. Cieľom bolo získať dôležité informácie o zložení ichtyofauny na lokalitách upravených zásahom vodohospodárov.
Vybraté boli dve lokality v spodnej (lokalita č.1a a 1b) a v hornej časti rieky (2a a 2b), na ktorej sa odlov rýb uskutočnil vždy na vyhrnutom-upravenom úseku rieky (1a a 1b) a zároveň aj v pôvodnom koryte rieky (lokality označené ako 1b a 2b). Odlov rýb v sprievode predsedu MO SRZ Liptovský Hrádok vykonali pracovníci Odboru tečúcich vôd a výroby pri sekretariáte Rady SRZ.
Medzi zaznamenanými rybami v spodnej časti (lokalita č.1a a 1b) bol dominantný hlaváč pásoplutvý, nasledoval lipeň tymiánový, pstruh potočný a sivoň potočný. V hornej časti (2a a 2b) to bol opäť hlaváč pásoplutvý a pstruh potočný. Z výsledkov je zrejmé, že upravený úsek toku rieky vykazuje znaky zníženej diverzity a ichtyomasy. V spodnej časti rieky na upravenom úseku (lokalita 1a) bola početnosť hlaváča pásoplutvého nižšia a dominovali jedince menších veľkostí. Dĺžkovo väčšie jedince hlaváča úplne absentovali. Pstruh na upravenej lokalite absentoval úplne, lokalita je bez úkrytov a vôbec nie je prepojená s pôvodným brehovým porastom s biotopmi vhodnými pre pstruha potočného. Čo sa týka lipňa tymiánového na upravenej lokalite so zásahom sme zaznamenali iba jedince lipňa vysadené v mesiaci september 2018 z umelého chovu v zmysle povinného schváleného plnenia zarybňovacieho plánu. Jednalo sa o rybky vo veľkosti 9-11 cm. V pôvodnom koryte na lokalite č.1b bez zásahu dominoval hlaváč pásoplutvý všetkých veľkostí a prítomné boli aj pstruh potočný a lipeň tymiánový o veľkosti aj nad 25 cm.
Na lokalite 2a v hornej upravenej časti sme zaznamenali iba jedince hlaváča pásoplutvého. Opäť sa jednalo skôr o malé jedince s veľkosťou do 60 mm. Taktiež tu absentovali biotopy s úkrytmi vhodné pre pstruha potočného, ktoré boli úpravou toku zničené. Na lokalite č. 2a pôvodného zachovaného charakteru sme potvrdili obidva bežne sa vyskytujúce druhy, tzn. ako hlaváča pásoplutvého tak aj pstruha potočného.
Záverom je možné povedať, že inventarizačný prieskum potvrdil, že zásahom na rieke Belá došlo k poškodeniu biotopov rýb, pričom to má vplyv aj na druhové zloženie, početnosť a vekovú štruktúru ichtyofauny. Ryby sú schopné počas takýchto zásahov do toku vykonávajúcich správcom migrovať do určitých vzdialeností, avšak tieto zásahy nesmú byť nárazové a v tak veľkom rozsahu ako to bolo na rieke Belá. Ryby tiež migrujú skôr smerom po prúde a preto je veľmi dôležité aby sa v budúcnosti všetky takého zásahy dopredu konzultovali s užívateľom rybárskych revírov. Odhad mortality rýb vplyvom vykonaných protipovodňových opatrení podľa zaznamenaných výsledkov inventarizačného prieskumu dosiahol na rieke Belá 15-20 %.
